Čas letieť
pominul, zmenil sa na trhací kalendár,
chvenie vnútorné
nechá Richtera v hanbe ukrutnej.
Bezmocnosť
spraviť ten očakávaný krôčik do
mojej dimenzie,
tak vysnívanej, v jasných kontúrach.
Pocit povstal
z dekády úpadku do stále hlbšej kómy,
cit sa postavil
na odpor logike hlasu večne ukecaného.
Nespravil som
krok, z dôvodu ktorý dúfam, že neklame,
nechcem
bezdrôtovú lásku v miliónoch pixeLOVE.
Všetky tie životy
presnívané sú geograficky nezávislé,
opak je úbohý
pokus klamať telom seba a obecenstvo.
Uhlíky
pochybnosti tlejú iba zo zvyku, povinnosti,
ale umierajú
v novom začiatku, skonajte v kŕčoch.
Dekáda ohňa sa
končí podľa teba po 34r vojne,
obdobie vody ako
vravíš bude vládnuť v tejto ére.
Ak nemôžem klamať
iným, neoklamem ani seba,
či prídem aj
o slovo ukážu ručičky keď prejdú závrate.
Hladina sa stáva
zrkadlom v bezvetrí dúfam úplnom,
vyberať si ale
musím opatrne, čo oželieť budem musieť.
Áno,
v anonymite sa dá skryť, na oko byť akože sám sebou,
v začiatkoch
nemusíme priznať všetky bremená z konca.
Aj ona to vie, aj
ona to chce, ty sa modlíš k väčšine zas,
pokrytectvo tebe
tak hnusné a pritom ho nosíš na duši.
Koľajnice vedú ma
tým správnym smerom domov,
SRDCE som získal
naspať, v okamihu, z tmy, z ničoty a prázdna.
Vítam sa do tohto
dňa a prajem si krásne ráno aj ten deň,
lebo môj spánok
večer bude na svojom mieste, tom správnom.
No comments:
Post a Comment