Bezsenné dni
kruhy pod ťažkými
očami.
Premárnené noci
telo znavene
výčitkami.
ten krok tú cenu
nemá
a ja hľadím
do budúcnosti.
Nevidím Vašu vôľu
svoju celu som
obmäkčil,
časom sa
z nej stane skala.
Stratil som
v ústach chuť,
ten šum mieša
mojou vôľou..
Letargia pod
bodom mrazu,
duša ako pod
hypnózou,
iba zaklínadlo
otvorí mi oči.
Nevnímam miestami
nič,
sklenený pohľad,
ktorý nevidí.
Každý deň par
hodím bdiem,
diaľka sa stáva
relatívna,
v hĺbke
môžem sa zblázniť.
Strach je pôvod?
Spánok začína byť
závislosť
a ja nemôžem
viac,
ale musím menej.
Kombinatorika nie
je kamarátka pre život.
Absencia duchovna
začína byť
enormná.
Nemôžem plniť
džbán bez dna,
medzi dvoma pólmi
si vyberám,
omyl už nemôžem
viniť,
iba sa činiť.
No comments:
Post a Comment