Nechcem ísť,
ale musím,
nemusím odísť,
ale chcem,
znova sa
pokúšam, skúšam,
odpoveď
však už dávno viem.
Chcenie
vystrieda známe chvenie,
nevôľa,
nevoľnosť, strach a panika,
ale poddať
sa, nevzdať sa, vytrvať
je zaručene
jediná správna taktika.
Žalúdok
zviera výčitiek hrča,
zvyk sa
bojí o svoj trón, nadvládu,
nemôžem žiť
naveky bez obety,
koža je na
trhu s cenou z odhadu.
Musím
zotriet paru zo zrkladla
a udržat
potravu v žalúdku,
tých
démonov ssvojich pochovať,
neuspokojovať
iba ich pohnútku.
Pochyby
nevzninú bez strachu,
viem aj
kd istota zase raz váha,
cenou
môže byť svedomie moje,
ale aj
budúcnosť celá ak zaváham.
Rozpor
plní moju schránku tlakom,
trhliny
zapcháva iba obraz krásna,
akcepotvať
slepotu zdá sa byť nátné,
nevedomosť
može byť tak slastná.
Prázdnota v obavách
z toho podtlaku,
učím sa zas
chodiť v zornom poli očí,
dôveru sám
v seba treba si opäť zaslúžiť,
všetko sa raz
asi mojim smerom otočí.
No comments:
Post a Comment