Gramatický a patetický
život v jednom druhu vety,
celý život je krížom
podčiarknutý červenou farbou,
je to krv všetkých
omylov a chýb,
ktorá zostala na
miestach zlých rozhodnutí s nevedomosti
chamtivosti
a silného povlaku neschopnosti niečo dokončiť.
Život ako Pán profesor
s veľkou sadistickou chuťou
každú chybu mi vykričať,
za každú ma potrestať, každú mi vrátiť,
ale bez pomoci, bez
usmernenia, bez vysvetlenia.
Vidieť iba jeho zvrátenú
chuť vyžívať sa v mojich chybách.
Žiacka životná knižka
plná pätiek z povinného predmetu Života,
nečakané denné písomky,
bez vysvetlenia učiva.
Skúšanie z kníh,
ktoré si nemôžem prečítať a niet času sa učiť,
lebo žiadna otázka sa
nezopakuje dva-krát.
Na tabuľu kreslíš schému
svojej veľkej duše,
ale keď jej začínaš
rozumieť, vyznať sa v nej a mať rád,
ten blbý týždenník ju
proste zotrie a ty vyzeráš
akoby si sa zase nič
neučil a z ničoho neponaučil.
Zo správania je to
najhoršie, ale pre pseudo riaditeľa života,
recesia, odpor,
odmietanie škatuľkovania môjho života,
ho privedie
k mozgovej porážke a k zmene trvalého pobytu
na 9 stôp pod zemou, no
a potom som v tom sám.
Vydám sa na cestu bez
mapy a bez určenia, bez všetkého,
iba s myšlienkami,
túžbami a snami,
Všetko ostatne zistím po
ceste, v pravý čas a na pravom mieste.
A možno s tou
správnou osobou ...
Šťastnú cestu, si
prajem.
No comments:
Post a Comment