Tuesday, 27 November 2012

Veronike, written on 13/11/2012

Veronike

Deficit, ktorý ma ničil, menil a formoval roky,
milné výklady citov vždy boli vyjasnené tragédoiu.
Túžba nikdy sa uz nemýliť určila moje ďalšie kroky,
teraz už iba smejem sa nad tou tragikomédiou.

Náhodné opojenie zapríčínilo náhodne nájdené spojenie,
svieti tam otázka o ktorej ešte neviem že všetko zmení.
Sklamaná a tichá duša nie vždy rozpozná znamenie,
nespozná že budúcnosť ukrytá je prave v tomto spojení.

Potom čo duša umožnila očiam znova jasne vidieť,
otvoril sa predo mnou vytúžený svet z mojich snov,
aj tak som zaváhal, logických dôvodov preto niet,
všetko mi ukázala až bláznivá cesta na ostrov.

Moje pohľady na tvoju krásu, na teba vždy rozpak ti navodili,
mojimi očami prial by som ti sa na seba sa aspoň raz pozrieť,
potom už by si chápala a moje pohľady by ti uz nevadili,
lebo hriech by bol ten krásny pohľad čo i na chvíľu mi odoprieť.

Na opis toho čo k tebe cítim nemožné je nájsť slov,
keď láska vymyká sa všetkým všeobecným definíciám,
je to ako žiť každý deň ten najkrajší zo všetkých snov.
Milovať ťa patrí k mojim najväčším privilégiám.

Tvoja a bolesť bolí aj mňa, tvoj úsmev ma ale hreje,
zmyslom môjho života stalo sa mi tvoje štastie,
nechcem ťa nikdy vidieť už v stavoch beznádeje,
moja láska k tebe nespí, naopak každm dňom rastie.

Dni bez teba prázdne sú, smutné, ponurné a divné,
dúfam že posledné z nich teraz musím prežívať.
Viem len, že moje city k tebe boli a budú neomylné
a jediné čo sľúbiť ti viem, jediné čo možem ti dať

je to že ťa budem navždy ľúbiť a milovať.

No comments:

Post a Comment