Behám po svete a so zvláštnym pocitom v žalúdku.
Kŕmim sa dňami, ktoré trávim celý život,
potrava, ktorá mi nechutí a nerozumiem jej,
mi otravuje každú chvíľu pobytu na svetle,
zviera mi žalúdok ... a požiera mi myseľ,
nechávam za sebou značky,
vyvrhnuté z hlbokej priepasti snov,
cítim zápach nákazy všednosti
a prispôsobovania sa tomu čo vidia všade.
Označkovaní ľudia,
pochodujúci v rade s imunitou,
voči svetu v ktorom sú, ale nežijú v ňom,
falošnou realitou vyprázdňujú
svoj už tak prázdny zmysel života,
ten „nachádzajú“ v nezmysloch,
ktoré sa šíria elektrinou ...
a spália túžby aj city,
všetkých,
ktorí sa rozhodnú nasledovať falošné
svetlo, ktoré ich iba oslepí
a spáli
im dušu ...
No comments:
Post a Comment