Deficit, ktorý ma ničil, menil a formoval roky,
milné výklady citov vždy
boli vyjasnené tragédoiu.
Túžba nikdy sa uz nemýliť
určila moje ďalšie kroky,
teraz už iba smejem sa nad
tou tragikomédiou.
Náhodné opojenie zapríčínilo
náhodne nájdené spojenie,
svieti tam otázka o ktorej
ešte neviem že všetko zmení.
Sklamaná a tichá duša nie
vždy rozpozná znamenie,
nespozná že budúcnosť ukrytá
je prave v tomto spojení.
Potom čo duša umožnila očiam
znova jasne vidieť,
otvoril sa predo mnou
vytúžený svet z mojich snov,
aj tak som zaváhal,
logických dôvodov preto niet,
všetko mi ukázala až
bláznivá cesta na ostrov.
Moje pohľady na tvoju krásu,
na teba vždy rozpak ti navodili,
mojimi očami prial by som ti
sa na seba sa aspoň raz pozrieť,
potom už by si chápala a
moje pohľady by ti uz nevadili,
lebo hriech by bol ten
krásny pohľad čo i na chvíľu mi odoprieť.
Na opis toho čo k tebe cítim
nemožné je nájsť slov,
keď láska vymyká sa všetkým
všeobecným definíciám,
je to ako žiť každý deň ten
najkrajší zo všetkých snov.
Milovať ťa patrí k mojim
najväčším privilégiám.
Tvoja a bolesť bolí aj mňa,
tvoj úsmev ma ale hreje,
zmyslom môjho života stalo
sa mi tvoje štastie,
nechcem ťa nikdy vidieť už v
stavoch beznádeje,
moja láska k tebe nespí,
naopak každm dňom rastie.
Dni bez teba prázdne sú,
smutné, ponurné a divné,
dúfam že posledné z nich teraz
musím prežívať.
Viem len, že moje city k
tebe boli a budú neomylné
a jediné čo sľúbiť ti viem,
jediné čo možem ti dať