Obdobie blahobytu pre hŕstku vyvolených,
zastrený anonymitou výberu kata pre budúcnosť,
ples príšer pre nás trvalo
pokorených
po skončení ukryje ich tieň
a beztrestnosť.
Zaplatíme si ďalšie a ďalšie
prefackanie,
masochizmus zúboženého
nečinného národa,
svoju poctivosť a hrdosť
strácame na počkanie,
stále sme ticho a hlúpo
veríme, že toto je sloboda.
Budova kde denne hromadia
svoje výkaly
tí, ktorí vybraní boli aby
nás ich zbavili.
Nastavme aj druhé líce, ako
by sa nás netýkali,
čo zo seba dostanú, aj
infantilní by sa hanbili.
Deti v oblekoch dospelých
zahrávajú sa s národom,
výsmech našej malosti v úplnej
bezmocnosti,
sústavné znásilňovanie
verejnosti trpiacej nádorom,
jediný ústav kde chovanci
tešia sa hojnosti.
Na ústave čistíte si špinu z vašich
topánok,
právom si stále utierate
vaše slizké zadky,
kradnete ľudom aj posledný kľud
a spánok,
vaša arogancia do poslednej
krvi kvapky.
Čas Váš sa blíži, keď niekto
preruší nečinnosť,
postaví Vás pred posledný
súd a amen,
jedine Vaše životy ukoja
ľudí zlosť,
z Vašich existencií
nezostane na kameni kameň.
A ty len mor ich
slovenský národu,
lebo siahli na tvoj život a budúcnosť,
nestačí iba uprieť im
slobodu,
aby ich nasledovníci cítili
strach a zodpovednosť.
No comments:
Post a Comment