Hrana ..., 08.10.2020

 

Rage, 17.01.2022

 

Mind, started 27/09/2021, finished 16/12/2021

 

Slzy pre niečo a nič, 24/01/2013

Slzy sa pomaly tlačia vzadu,

za očami, ktoré zdobia vrásky,

ich smútok bráni v prieniku

akoby už plakali dovnútra.

Zvierač sa mení vo zverák

nekompromisne stupňuje objatie

akoby chcel z vnútra

vyžmýkať všetku nechuť.

Mozog rieši nerovnicu gramatiky,

ktorá má viac neznámych ako známych,

po 3 rokoch, od amnestovaného je tu pomoc,

svedomie, vedomie už nevládze odporovať.

Láska je nespochybniteľná konštanta

„aj tak som nemal udeliť amnestiu“,

prekvapenie zamestnáva logiku,

ktorú sa snaží prehlušiť výčitka.

Trpezlivosť ocitla sa pred múrom,

so zvláštnym pocitom že ju niekto sleduje,

náladu hýbu a menia ju akordy,

spytujem a spochybňujem vlastnú logiku.

Strácam prehľad v rozhádzaných prioritách,

neviem za ktorý tím vlastne hrám,

nešťastie sa ma snaží omotať

a ja sa za jeho prítomnosť hanbím.

Pripadám si sám keď sa poobzerám,

niet sa komu vyplakať na pleci,

ťažko hľadám stratenú dôveru,

ktorú som nechal na ceste k tvojmu šťastie.

Nechcem sa pýtať znova prečo,

ale aj tak sa pýtam bez slov,

ticho sa snažím pochopiť dôvod,

prečo slovo dokáže tak ublížiť.

Aké je to mať naozaj z niečoho radosť?

Márne pátram v spomienkach,

s hrôzou zisťujem že neviem!

Všetko mi pripadá ochrnuté.

Another, 8/8/2011

Another part of the world,

trying to live the dreams,

that doesn’t exist I was told,

I’m not so lost now, it seems

Have to master the art of act,

in order to come closer,

I have to become blind to stay in tact

and exist next to all the posers.

Fall to rise is the price I pay,

all this will be forgotten,

unless my soul will disobey,

inside of me there is something rotten.

What we live is what we choose,

surrounded by the silent lies,

all these maskt I’m gonna loose,

leav you alone in the endless tries.

Point you finger if you dare,

say your thoughts you never had,

you lost your word and just stare,

now you lost, nothin more to add.

I rised from the as of your hopes,

had to break through all your walls.

Lived the life with which you can’t cope.

Now I’m on the top, so point if you got the balls.

Slovenčina, 23/2/2005

Gramatický a patetický život v jednom druhu vety,

celý život je krížom podčiarknutý červenou farbou,

je to krv všetkých omylov a chýb,

ktorá zostala na miestach zlých rozhodnutí s nevedomosti

chamtivosti a silného povlaku neschopnosti niečo dokončiť.

Život ako Pán profesor s veľkou sadistickou chuťou

každú chybu mi vykričať, za každú ma potrestať, každú mi vrátiť,

ale bez pomoci, bez usmernenia, bez vysvetlenia.

Vidieť iba jeho zvrátenú chuť vyžívať sa v mojich chybách.

Žiacka životná knižka plná pätiek z povinného predmetu Života,

nečakané denné písomky, bez vysvetlenia učiva.

Skúšanie z kníh, ktoré si nemôžem prečítať a niet času sa učiť,

lebo žiadna otázka sa nezopakuje dva-krát.

Na tabuľu kreslíš schému svojej veľkej duše,

ale keď jej začínaš rozumieť, vyznať sa v nej a mať rád,

ten blbý týždenník ju proste zotrie a ty vyzeráš

akoby si sa zase nič neučil a z ničoho neponaučil.

Zo správania je to najhoršie, ale pre pseudo riaditeľa života,

recesia, odpor, odmietanie škatuľkovania môjho života,

ho privedie k mozgovej porážke a k zmene trvalého pobytu

na 9 stôp pod zemou, no a potom som v tom sám.

Vydám sa na cestu bez mapy a bez určenia, bez všetkého,

iba s myšlienkami, túžbami a snami,

Všetko ostatne zistím po ceste, v pravý čas a na pravom mieste.

A možno s tou správnou osobou ...

Šťastnú cestu, si prajem.

Resurrection, 4/12/2019

Resurrection is in order, from my past there is no trace and I am afraid I lost my face

death by brain, by being drained and the soul is stained, keeping me well restrained

from the year of pain, which might be in vein

the sole purpose of these lines is the awake, the negativity away to take

….

I have lost all the words, forgot to place them around my thoughts,

I imprisoned the creativity, suppressed it, I know I did not even fought,

for the cost of being sad and depraved, holding the grudges so tight,

squeezing their venom our is slowly soaking deeper, red is filling my sight.

Direction was taken away, blown away, flushed away with all the emotions

my mind became a huge, toxic dumping ground of epic proportions …,

I feel the desperation growing, but still choose to suffer in silence,

it is all on edge inside of me and often I imagine solution as a violence.

How bad I have become, how infectious can the thoughts actually be ….

poisoning everything, spreading hate, anger, frustration, desperation in me,

and growing this nothingness that cannot be filled, despite the endless tries,

I feel so crippled and frozen in this time, in this place, this life, until it dies.

I am not able to see the darkness anymore, it will end up only with the pill,

overwhelming thought, the invisible chains for life and will …. yes they can kill,

slowly pushing the blade deeper in my soul, I think I can say I am really fed up.

is courage missing? or is it the remains of hope for resurrection keeping me up.

that one thought, that appeared out of nowhere and somehow stuck around

“never give up, never back down, never let your knees touch the ground”,

I need to remind myself, that the sole purpose of these sleepy morning lines,

I hope when I finish you, more will come, flood the shit out and keep what’s mine.

One by one we will stand hold and we will fight trying to defeat all the fear,

more effort is in place, lot more to kill that beast, otherwise the end is near,

it can be the last stand, or it can be all a I lie and a way to realize I am not dead,

it just a huge misunderstanding and solution is I am only fucked up in my head.