Veronike, written on 13/11/2012

Veronike

Deficit, ktorý ma ničil, menil a formoval roky,

milné výklady citov vždy boli vyjasnené tragédoiu.

Túžba nikdy sa uz nemýliť určila moje ďalšie kroky,

teraz už iba smejem sa nad tou tragikomédiou.

Náhodné opojenie zapríčínilo náhodne nájdené spojenie,

svieti tam otázka o ktorej ešte neviem že všetko zmení.

Sklamaná a tichá duša nie vždy rozpozná znamenie,

nespozná že budúcnosť ukrytá je prave v tomto spojení.

Potom čo duša umožnila očiam znova jasne vidieť,

otvoril sa predo mnou vytúžený svet z mojich snov,

aj tak som zaváhal, logických dôvodov preto niet,

všetko mi ukázala až bláznivá cesta na ostrov.

Moje pohľady na tvoju krásu, na teba vždy rozpak ti navodili,

mojimi očami prial by som ti sa na seba sa aspoň raz pozrieť,

potom už by si chápala a moje pohľady by ti uz nevadili,

lebo hriech by bol ten krásny pohľad čo i na chvíľu mi odoprieť.

Na opis toho čo k tebe cítim nemožné je nájsť slov,

keď láska vymyká sa všetkým všeobecným definíciám,

je to ako žiť každý deň ten najkrajší zo všetkých snov.

Milovať ťa patrí k mojim najväčším privilégiám.

Tvoja a bolesť bolí aj mňa, tvoj úsmev ma ale hreje,

zmyslom môjho života stalo sa mi tvoje štastie,

nechcem ťa nikdy vidieť už v stavoch beznádeje,

moja láska k tebe nespí, naopak každm dňom rastie.

Dni bez teba prázdne sú, smutné, ponurné a divné,

dúfam že posledné z nich teraz musím prežívať.

Viem len, že moje city k tebe boli a budú neomylné

a jediné čo sľúbiť ti viem, jediné čo možem ti dať

je to že ťa budem navždy ľúbiť a milovať.

Nestráv(it)e(ľ)ná realita, written on 03/08/2005

Nestráv(it)e(ľ)ná realita

Behám po svete a so zvláštnym pocitom v žalúdku.

Kŕmim sa dňami, ktoré trávim celý život,

potrava, ktorá mi nechutí a nerozumiem jej,

mi otravuje každú chvíľu pobytu na svetle,

zviera mi žalúdok ... a požiera mi myseľ,

nechávam za sebou značky,

vyvrhnuté z hlbokej priepasti snov,

cítim zápach nákazy všednosti

a prispôsobovania sa tomu čo vidia všade.

Označkovaní ľudia,

pochodujúci v rade s imunitou,

voči svetu v ktorom sú, ale nežijú v ňom,

falošnou realitou vyprázdňujú

svoj už tak prázdny zmysel života,

ten „nachádzajú“ v nezmysloch,

ktoré sa šíria elektrinou ...

a spália túžby aj city,

všetkých,

ktorí sa rozhodnú nasledovať falošné

svetlo, ktoré ich iba oslepí

a spáli im dušu ...

My world, written on 17/05/2012

My world

It’s mine cause i’m the creator,

play is the way it’s build.

My world is right in front of my eyes.

The reflexion in pictures,

which are created by desire.

It’s not permanent yet,

there is still end to each session.

I can hear the process of creation,

streaming through my body.

Mind is so focused and full of life,

that can be called “future”

this is the path i’m walking,

in the war without any rules,

which makes me either stand out

or die into the crowd.

There’s a peace in my world,

land of balance, eternal, vast.

This is what i try to fit in,

in the world behind my world.

Draw the contours of a dream

into a real life, smudge the bad.

My world is where i treat myself good,

where i don’t kill pain with pain,

but recreate the world,

leave the pain in shape, on paper,

paint it into dream i won’t dream,

rise from pain and sadness

“your future, choose it now”

... the reality says

... dream is reality

now!

My life, written on 18/05/2005

My life

In my life it’s

getting too dark to see.

I’ve got too much

very sad faces.

My thoughts, they go

into several ways

n´ they don’t help me

to find my seat in life,

to find my seat in life.

                             

Too long searching for the things which kill my soul,

to long waiting for the right moment to go,

to long just feeding the faith with poison meal.

At any place now I’ll go,

i’m just looking for myself,

but I’m just finding strange persons

i’ve never seen before.

Foreign souls steeling my life,

other brains thinking my thoughts

and those eyes, making me blind

i just wanna see with my eyes,

i just wanna see with my eyes.

Too long searching for the things, which kill my soul,

too long waiting for the right moment to go,

too long just feeding the faith with poison meal.

Anything what now I feel,

goes the way it wants to go,

no matter about me

just going it’s way alone.

leaving me here on my own,

with my questions n´ so alone

and not alone at once.

I want only to hold the right hand,

i want only to hold the right hand

Top long searching for the things which kill my soul,

too long waiting for the right moment to go,

too long just feeding the faith with poison meal.

the way it’s gonna be is the way I don’t know

the way it’s gonna be is the way that I’m scared off

the way it’s gonna be is the way I will go.

I don’t even care about the ting I don’t know … maybe I just wish so.

Mláďatá, written on 11/08/2005

Mláďatá

Múdrosti mláďat druhu deštruktívnych stvoriteľov,

krásne slová s jednou stranou,

prechádzajúce cez matkine lono,

cez ktoré ešte nie sú schopní vidieť.

Čerství turisti na najťažšom chodníčku,

ignorujú značky a nečítajú v knihe návštev,

nevidia náklad ktorý cestou musia zobrať,

ale veria že ho môžu niesť až dokonca.

Vytriezvenie príde keď sa obzrú

a neuvidia nikoho a keď sa pozrú pred seba

vidia len sny, ktoré sa strácajú v hmle budúcnosti.

Ľahkovážne plytvanie dušami,

ktoré sú ovládané neskúsenou nádejou,

ktorá zablúdi vo hustom lese nádejí,

mapa ktorú dostali od života,

je iba prázdny kus papiera na ktorom uvidia

len cestu ktorú prešli,

bez možnosti vrátiť sa na začiatok.

Chlad ľudskej bezohľadnosti a pocit zvláštneho hladu,

ich núti skonzumovať svoje vnútra

a potkýnať tých ktorí sú pred nimi,

všetka krása sa stratí na úpätí života,

keď majú nadhľad nad svojou minulosťou,

začína sa boj o prežitie ...,

narastá nevoľnosť pri pohľade do včerajška

a nedostatok kyslíku pri dýchaní zajtrajška,

až do chvíle,

keď sa ponoria hlboko do seba

a vylovia svoj najväčší poklad.

Mind Brake, written on 03/11/2012

Mind brake

Been here forever, hidden voyeur,

waiting to be awakened to life.

The secret of not being accepted,

difference would it make when exposed.

I can’t hide in front of me, inside me,

pressure is rising with the passion.

Progress can not be made, sacrifice,

release me and i will push you forward.

The looks is what i am afraid to see,

shame all those people would feel.

But it’s me, the unique creation

even when i would call it damnation.

It’s my point of view about which i care,

challenge my life, call it and i will dare.

Our common conscience won’t stop me,

it’ not mine, mind brake i will set free.

Save the time, the future, the living,

or nothing will change,  remain unforgiving.

And i’ll be haunted for the rest of my days,

the escape, i can not choose so many ways.

Mesiac v roku, written on 22/02/2005

Mesiac v roku

Najkratší mesiac v roku,

ale najdlhší mesiac v mojom živote?

Z čakania sa stal životný štýl,

dobrovoľné neprirodzené odmietanie,

ktoré je viac samozrejmé ako to že dýcham.

Recyklovanie myšlienkového a telesného odpadu

je zabrzdené túžbou po budúcnosti.

Skutočná dĺžka čašu,

sa vymyká reálnemu plynutiu ručičiek

a striedania čísiel v kalendári.

Vojna myšlienok a citov,

do ktorej nemôžem zasiahnuť.

Vzdialený front je ale bližšie ako si myslím

a nepriateľa mám blízko,

je ním schizofrénnosť ľudskej túžby a vôle.

Podstata je v neúmyselnom ničení,

najkrajšieho zdroja energie,

aký môže človek v živote nájsť.

Túžba vyjadriť niečo tak krásne a silné,

skĺzne vždy k uvoľneniu strachu

zo svojho rozhodnutia žít podľa

môjho scenáru,

scenáru ktorý však má dve verzie

a neviem či práve čítam ten správny.

Všetko sa dozviem až na slávnostnej premiére,

premiére mojej budúcnosti,

ktorá sa ale môže zmeniť na pohreb

jednej časti osobnostnej minulosti,

aj nasledujúcej mŕtvej, budúcej

cirkusovej realite.