vietor zasial semeno,
zlo tazi dalsie bremeno,
Pod krizom pasu sa sny,
den celkom bol krasny.
krici nemala dusa,
o krik sa marne pokusa,
otvara hladne oci,
pohlad do seba otoci.
nevedoma seba samej,
bosa v tej zime rannej,
veri v to co jej zveria,
buducnost ktorej neveria.
nostane skrypta na zivot,
zabodnuty do srdca hrot
a tabulku podla coho sa meria
spomienky nehodne primeria.
mor ich a co i dusu vratis im
v tom boji nerovnom,
vol radsej nebyt,
ako byt ich otrokom.
No comments:
Post a Comment